Výbuch islandskej sopky v minulosti spôsobil smrť desaťtisícov ľudí
Mrak sopečného prachu a popola po minulotýždňovej explózii sopky na Islande ochromil najmä leteckú dopravu v celej Európe. Značný vplyv na život na starom kontinente mal aj výbuch inej islandskej sopky pred viac ako 220 rokmi. Pri erupcii vulkánu Laki 8. júna 1783, ktorá je niekedy považovaná svojimi dopadmi za najtragickejší výbuch sopky v histórii, zahynulo len na Islande štvrtina obyvateľov a ďalšie desaťtisíce v Európe. Explózia zapríčinila jednu z najväčších klimatických katastrof minulého tisícročia.
Sopka na juhu Islandu bola aktívna osem mesiacov (až do februára 1784), počas ktorých sa uvoľnilo 15 km kubických lávy a 500 miliónov ton sopečných plynov, prevažne v podobe zlúčenín síry. Behom nasledujúcich niekoľkých rokov zažila veľká časť severnej pologule badateľné ochladenie, čo viedlo k neúrode a prepuknutiu hladomoru na Islande, ale tiež vo veľkej časti Európy.
Leto v roku 1783 bolo na mnohých miestach najchladnejšie za posledných 500 rokov, celkové priemerné teploty klesli o 1,3 stupňa Celsia a nižšie teploty vydržali aj ďalšie tri roky. V lete panovali veľké horúčavy, zimy boli studenejšie a úrodu často ničilo krupobitie.
Vo Veľkej Británii bolo známe “piesočné leto”, nazývané tak pre množstvo spadu v podobe sopečného prachu. Podľa nedávnej štúdie expertov z Cambridgeskej univerzity zomrelo vtedy viac ako 20 000 Britov v dôsledku ihhalácie jedovatých plynov.
Erupcia Laki sa tiež často spája s francúzskou revolúciou z roku 1789, ktorá bola vyvolaná čiastočne aj nedostatkom potravy pre obyvateľov, čo práve spôsobila zmena počasia vyvolaná erupciou.
Po explózii na Islande okrem asi štvrtiny populácie zomrelo na rôzne choroby 80 percent ovcí a 50 percent hovädzieho dobytku a koní. Dánska vláda, ktorá vtedy ostrov spravovala, dokonca zvažovala presídlenie celého zbytku populácie ostrova (asi 40 000 ľudí) mimo Island. Erupcia na ostrove spôsobila hladomor v rokoch 1783 a 1786.
Asi týždeň po výbuchu dorazil sopečný popol do strednej Európy, koncom júna 1783 sa mračno rozkladalo už nad celou Európou. Dobová tlač popisovala slnko pri východe a západe ako krvavo červený disk a bolo možné ho aj napoludnie pozorovať nechráneným okom. Neskôr sa mrak sopečného popola rozšíril do Ruska a nad Čínu.
Následky explózie boli zjavné aj mimo Európu. Podľa odborníkov je s explóziou Laki, následným ochladením a nedostatkom dažďov, spojený hladomor a sucho v Egypte či Indii a neúroda ryže v Japonsku. V severnej Amerike bola zima v roku 1784 najdlhšia a najstudenšia, ktorá kedy bola zaznamenaná. Rieka Mississippi napríklad zamrzla v New Orleans a vo vodách Mexického zálivu sa vyskytovali ľadové kryhy.
Zdroj: Novinky.cz
