Prírodné krásy krajiny
Príroda Islandu má čo ponúknuť bežnému návštevnikovi.Je plná kontrastov a veľkej krásy.Aj keď zdanlivo machy a lišajníky niesú zaujímavé,keď sú prítomnné úplne všade.Opak je však pravdou.Prírodu tohto ostrova formovala hlavne sopečná a ľadovcová činnosť.Sopky po svojich erupciách menili tvar krajiny,horúca láva vytekala do rozsiahlych údolí a vytvárala lávové polia,ľadovec svojimi okrajmi tlačil zeminu a skaly pred sebou a vytváral kopce,ktoré ho lemujú.Pri topení zasa tvorí jazerá či rieky.
Sopky
Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch prípadne pod vodu alebo ľadom.
Vulkány sú najviac zastúpené na okrajoch tektonických dosiek a práve cez Island vedie táto hranica.Takže sa tu nachádza niekoľko sto vulkánov a z toho je asi 20 činných.Pri výbuchoch sopiek sa valí horúca láva do údolí a pri strete s vodou alebo ľadom tuhne a vytvára lávové polia.Tie sú vidieť na ostrove skoro všade a niektoré sú veľké aj niekoľko desiatok kilometrov.
Najznámejšou sopkou na Islande je Hekla.Nachádza sa na juhozápade krajiny.Ďalšou činnou sopkou je aj známa Krafla-erupcia 1984 s kalderou veľkou 10km.Iné sopky:Katla,Askja,Grímsvötn-sopka pod ľadovcom Vatnajokull (erupcia 2004),Kerið.
Posledná činnosť sopky na Islande je z roku 2010,keď sa prebudila sopka ležiaca v oblasti ľadovca Eyjafallajoekull v južnej časti Islandu.(°pozri rubriku novinky)
Ľadovce
Sneh, ktorý je stavebnou látkou ľadovcov, sa neustálym zamŕzaním a topením pomaly mení na formu granulovaného ľadu. Tento sa neskorším pôsobením tlaku nadložných vrstiev snehu stlačí a nazýva sa firn. Postupom času jednotlivé vrstvy podliehajú ďalšiemu stlačeniu až vytvoria ľadovcovú masu. Najspodnejšia vrstva je vplyvom vysokého tlaku plastická, čo umožňuje pomalý pohyb ľadovca. Ľadovce nutne nepotrebujú k svojmu pohybu šikmú plochu, ten je zabezpečený neustálym pridávaním ďalších vrstiev snehu v hornej časti. Vrchná vrstva je krehká a často v nej vznikajú veľké trhliny
Najväčší ľadovec mimo arktickej oblasti: Vatnajokull plocha 8 300 km2 (8% rozlohy Islandu). Rozlohou najväčší európsky ľadovec, ležiaci mimo arktickej oblasti (južne od severného polárneho kruhu). Leží na juhovýchode vnútrozemia ostrova Island. Dosahuje priemernú hrúbku 400 m, maximálnu 1000m. Ľadovec Vatnajokull, podobne ako aj štvrtý najväčší islandský ľadovec Mýrdalsjokull, sú ohrozované erupciami podľadovcových sopiek, ktoré vyvolávajú katastrofické pôvodne miestne nazývané jokullhlaup (doslova útek ľadovca). Ľadovce Islandu sú stredobodom glaciológov. Prítomnosť miestnych ľadovcov, majúcich podobu 13 ľadovcových čiapok a niekoľkých ľadovcových splazov, je podmienená nadmorskou výškou. Vyskytujú sa na vysoko položených náhorných plošinách. Zaberajú rozlohu 11 260 km2, čo je 10,9% celkovej plochy ostrova. Najdynamickejší ľadovec: Breidamerkurkokull - mohutný ľadovcový splaz vybieha z gigantickej ľadovcovej čiapky Vatnajokullu smerom na juh. Klesá svojím čelom až takmer k pobrežiu severnej časti Atlantického oceánu, kde dochádza k teleniu ľadovca t.j. k jeho lámaniu na kryhy a ich oddeľovanie. Je najnižšie položeným ľadovcom mimoarktickej časti Európy s čelom ležiacim iba niekoľko metrov nad hladinou mora.
(zdroj: azet)
Gejzíry a teplé pramene
Gejzír je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu vodu a paru do vzduchu. Názov pochádza z isl. slova gjósa - tiecť, striekať.
Najznámejším gejzírom na svete je zrejme Veľký gejzír (Geysir), podľa ktorého dostali názov všetky ostatné gejzíry na svete. Nachádza sa na Islande a momentálne nie je aktívny. Vodu striekal naposledy v roku 1998, dnes už iba občas zabublá.
Island je všeobecne nazývaný Zem gejzírov a horúcich prameňov. Nachádza sa tu aj gejzír Strokkur, ktorý je považovaný za najkrajší gejzír sveta. Tryská vodu každých 5-10 min do výšky 25 metrov. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov.
Vodopády
Milovníci vodopádov si na ostrove prídu nasvoje.Nachádza sa tu totiž veľké množstvo vodopádov od obrovských po tie najmenšie.Niektoré majú dokonca teplú vodu.Za najkrajší vodopád je považovaný Gullfoss (zlatý vodopád),ktorý je aj veľmi navštevovaný vďaka tomu,že sa nachádza len 10 km od strediska Geysir,kde sú gejzíry a teplé pramene.Nachádza sa na rieke Hvítá,ktorá vyteká z ľadovca.Veľmi pekný je aj v zime,keď brehy namŕzajú a vytvárajú ľadové obrazce.
Najvyšším vodopádom a vskutku i krásnym je Háifoss,kde sa voda valí do hlbokého kaňonu z výšky okolo 200 metrov.Sú to vlastne tri samostatné vodopády.Rieka Fossá sa v skalisku rozdeľuje a dolu v hlbokom kaňone sa zase vody spoja.Tento vodopád sa nachádza blízko sopky Hekla.
Ďalšie vodopády sú napríklad nádherný Skogafoss (60m)-neďaleko sopky Krafla, alebo vodopád s najväčším objemom vody -mohutný vodopád Dettifoss,či vodopád bohov Godafoss.
Rieky a Jazerá
Rieky a jazerá sa na ostrove rozdeľujú na dve skupiny.Niektoré vznikli dôsledkom sopečnej alebo ľadovcovej činnosti a iné vznikli zo spodných prameňov.Rieky ,ktoré vznikli z prameňov sú priezračne čisté a sú plné rýb,naopak rieky vzniknuté topením ľadovca majú farbu bielej kávy a menia svoj objem.
Jazerá vzniknuté spodnými prameňmi mávajú na Islande teplejšiu vodu ako je vzduch a často sa využívajú ako prírodné sauny alebo kúpele.Sú tu aj také, ktoré vznikli zaplavením po kráteroch, lávovou činnosťou ale aj štiepaním a topením sa ľadovcov.
Celková plocha riek a jazier na Islande je asi 3 000 km2. Najdlhšia rieka je Thjorsá ,ktorá meria 230 kilometrov. Najväčším jazerom je Thingvallavatn . Veľmi zaujímavým je aj jazero Mývatn (Komárie jazero) a tiež Laugarvatn.
Miesto stretu zemských dosiek
Na Zemi je zemská kôra rozdelená tzv.tektonickými platňami.Tieto platne sa pohybujú, pričom môže dochádzať k ich stretom: konvergentné (dve platne do seba narážajú), divergentné (dve platne sa od seba vzďaľujú), alebo transformačné (platne sa pohybujú vedľa seba opačnými smermi). Pri stretoch nastávajú rôzne geologické fenomény: zemetrasenia, sopečná činnosť, vznik pohorí, vznik riftových zón a oceánskych priekop.
Na Islande je tento stret dosiek divergentný(platne sa od seba vzďalujú).V oblasti Thingvelliru sa posúvajú 1-2cm za rok.Tým vznikajú praskliny a prepadliny,ktoré sú väčšinou zaliate vodou.Tento pohyb zemských platní sa dá dobre vidieť aj na kopcoch,ktoré sú akokeby preseknuté.Pohybom dosiek sa mení ráz krajiny.
Polárna žiara
Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice slnečného vetra, hlavne elektróny ale aj protóny, alfa-častice a niektoré ťažké ióny dopadajú na vrchnú vrstvu zemskej atmosféry. To spôsobuje svetielkovanie molekúl vzduchu. Náraz častice spôsobí u molekuly/atómu nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Po krátkom čase a nasledujúcom „uvoľnení“ je vylúčené svetlo (fotón), všeobecne sa tomu hovorí fluorescencia alebo rekombinácia (článok zdroj wikipedia)
Polárna žiara je práve najlepšie viditeľná v oblastiach zemských a magnetických pólov.Keďže tento ostrov svojou polohou okolo 65°sš je blízko polárnej kružnice,tak je tento úkaz veľmi dobre pozorovateľný.Samozrejme že závisí od slnečnej aktivity a aj od toho,či je polárna noc alebo deň.Pohybujúce a meniace sa častice slnečného vetra zbarvujú oblohu do zelenej,oranžovej,žltej a červenej farby.Je to úžasný pohľad.Pozorovanie tohto úkazu je naozaj krásny zážitok.
Oceán
Island obmýva Atlantický oceán (Severné more) a Severný ľadový oceán (Grónske more).
